شاول يطارد داود
1 وأخبَرَ شاوُلُ يوناثانَ ا‏بنَهُ وجميعَ حاشيتِهِ أنَّهُ عزَمَ على قَتلِ داوُدَ. وكانَ يوناثانُ يُحِبُّ داوُدَ كثيرا، 2 فقالَ لَه: «أبـي يُريدُ قتلَكَ فَكنْ حَذِرا مُنذُ صباحِ الغَدِ وأقمْ في مكانٍ خفيٍّ. 3 وأنا أخرُجُ معَ أبـي وأقِفُ في الحقلِ الّذي تكونُ فيهِ، وأُكلِّمُهُ في شأنِكَ وأرى ما يكونُ وأخبرُكَ».
4 وا‏متدَحَ يوناثانُ داوُدَ أمامَ أبـيهِ شاوُلَ وقالَ: «لا يخطأِ الملكُ في عبدِهِ داوُدَ، فهوَ لم يُسِـئْ إليكَ، وأعمالُهُ كانَت لِخَيركَ. 5 خاطَرَ بِنفْسِهِ وقتَلَ الفلِسطيَّ، فأحرَزَ الرّبُّ نصرا عظيما لجميعِ بَني إِسرائيلَ. وأنتَ شاهَدتَ ذلِكَ وفرِحتَ، فلماذا تخطأُ للّه بسفكِ دمٍ بريءٍ وتقتُلُ داوُدَ بغيرِ سبَبٍ؟» 6 فسمِـعَ شاوُلُ لكلامِ يوناثانَ وحلَفَ: «حيٌ هوَ الرّبُّ لا أقتُلُ داوُدَ». 7 فدعا يوناثانُ داوُدَ وأخبرَهُ بهذا كُلِّهِ وأدخلَهُ على شاوُلَ، فأخذَ يَخدمُهُ كما في السَّابقِ.
8 وعادتِ الحربُ، فخرَجَ داوُدُ وحارَبَ الفلِسطيِّينَ وأنزلَ بِهم هزيمةً عظيمةً فهربوا مِنْ وجهِهِ. 9 وا‏عترى شاوُلَ روحٌ شرِّيرٌ مِنْ عِندِ الرّبِّ، وكانَ جالسا في بَيتِهِ، والرّمحُ في يدِهِ، وداوُدُ يَضربُ بالعودِ. 10 فحاولَ شاوُلُ أنْ يضربَ داوُدَ بالرُّمحِ ويُلصِقَهُ بالحائطِ، فتنحَّى داوُدُ، فغرزَ الرُّمحُ في الحائطِ وهربَ داوُدُ ونجا بحياتِهِ تلكَ اللَّيلةَ.
11 فأرسلَ شاوُلُ رُسلا إلى بَيتِ داوُدَ يتَرصَّدونَهُ ليقتلوهُ صباحا. فقالَت لَه ميكالُ زوجتُهُ: «إنْ كُنتَ لا تهرُبُ هذِهِ اللَّيلةَ قُتِلْتَ في الغَدِ». 12 وأنزلَتهُ مِنْ طاقَةٍ فهرَبَ ناجيا بنفْسِهِ. 13 ثُمَّ أخذَت تِمثالا‌، ووضَعتهُ على السَّريرِ، ووضعَت تَحتَ رأسِهِ مخدَّةً مِنْ شَعرِ المعَزِ وغطَّتهُ بِلحافٍ. 14 وأرسَلَ شاوُلُ رُسلا يَقبِضونَ على داوُدَ فقالَت لهُم ميكالُ: «هوَ مريضٌ». 15 فأعادَ شاوُلُ الرُّسلَ ليَروا داوُدَ بأنفُسِهِم، وقالَ لهُم: «ا‏حمِلوهُ إليَّ وهوَ في فِراشِهِ لأقتلَهُ». 16 فعادَ رسلُ شاوُلَ فرأوا التمثالَ على السَّريرِ، والمخدَّةَ تحتَ رأسِهِ.
17 فقالَ شاولُ لِميكالَ: «لماذا خَدعتِني وأطلَقتِ عَدوِّي حتّى نجا؟» فأجابت: «لأنَّهُ قالَ لي: «أطلقيني وإلاَّ قَتلتُكِ». 18 وهرَبَ داوُدُ ونجا. وجاءَ إلى صَموئيلَ في الرَّامةِ‌ وأخبرَهُ بكلِّ ما فعَلَ بهِ شاوُلُ. ثُمَّ ذهبا معا وأقاما بِنايوتَ. 19 فقيلَ لشاوُلَ: «ها داوُدُ في نايوتَ في الرَّامةِ». 20 فأرسلَ رُسلا ليَقبضوا علَيهِ، فرأوا جماعةَ الأنبـياءِ وهُم يَتنبَّأونَ وصَموئيلُ رئيسٌ علَيهِم، فحلَّ روحُ الرّبِّ على رُسلِ شاوُلَ فتنبَّأوا هُم أيضا. 21 ولمَّا علِمَ شاوُلُ بالأمرِ أرسلَ آخرينَ فتنبَّأوا هُم أيضا. وعادَ للمرَّةِ الثَّالثةِ فأرسلَ سِواهُم فتَنبَّأوا هُم أيضا. 22 فذهبَ بِنفْسهِ إلى الرَّامةِ وعندَ البئرِ العظيمةِ الّتي في سيخو‌ سألَ عَنْ صَموئيلَ وداوُدَ. فقيلَ لَه: «هُنا في نايوتَ في الرَّامةِ». 23 وفيما هوَ ذاهِبٌ إلى هُناكَ حلَّ علَيهِ روحُ اللهِ، فأخذَ يتنبَّأُ طُولَ الطَّريقِ إلى نايوتَ. 24 ونزَعَ هوَ أيضا ثيابَهُ وتنبَّأَ أمامَ صَموئيلَ، وا‏نطرَحَ عُريانا كُلَّ ذلِكَ النَّهارِ وليلَهُ. لِذلِكَ يُقالُ: «أشاوُلُ أيضا مِنَ الأنبـياءِ‌؟»
Sawulu lafita ka Dawuda faa
1 Sawulu diyaamuta a dinkewo Yonatani niŋ a la dookuulaalu bee ye ko, feere le ñanta ke la Dawuda la kuwo to. Bari Sawulu dinkewo Yonatani ye Dawuda kanu baake le. 2 Bituŋ Yonatani ko Dawuda ye ko, “M faamaa lafita i faa la le. Saama soomandaa i si i faŋo maabo dulaa kiideeriŋo to, i ye tu jee. 3 M be taa loo la m faamaa daala le kunkoo to, i be maaboriŋ daameŋ, aduŋ m be i la kuwo fo la a ye le. Niŋ ŋa kuu-wo-kuu soto a bulu, m be i kalamutandi la a la le.”
4 Yonatani ye Dawuda jayi a faa Sawulu ye, aduŋ a ko, “Baabaa, kana kuu jawoo ke i la dookuulaa Dawuda la. A nene maŋ kuu jawoo ke i la muumeeke. A ye feŋ-wo-feŋ ke ite ye nuŋ, wo keta i ye maakoyiri baa le ti. 5 A ye a niyo laa le, kabiriŋ a ye Filisitinkoolu la kelejawaroo faa. Yaawe* ye kañee baa le ke Banisirayilankoolu bee ye, i ye a je, aduŋ i kontaanita le. Silaŋ, muŋ ne ye a tinna, i be kuu jawoo ke la moo kendoo la, meŋ be ko Dawuda, ka a faa, i maŋ daliila soto?”
6 Sawulu ye i lamoyi Yonatani la le. A naata kali ñiŋ na ko, “A be koyiriŋ ñaameŋ ko Yaawe be baluuriŋ ne, m maŋ taa Dawuda faa la.” 7 Wo to le Yonatani ye Dawuda kumandi, a ye a bee fo a ye. Bituŋ a naata a samba Sawulu yaa, a ye dookuwo ke a ye, ko a ka a ke nuŋ ñaameŋ.
8 Keloo wulita kotenke. Dawuda ye Filisitinkoolu boyinkaŋ, aduŋ a ye ì noo kendeke le, fo ì borita.
9 Bari noora jawoo meŋ bota naŋ Yaawe yaa, naata jii Sawulu kaŋ, kabiriŋ a be siiriŋ a la buŋo kono, a la sooroo be a buloo kono. Dawuda be a la kontiŋo kosi kaŋ, 10 Sawulu ye a kata ka a soo bumbaloo bala niŋ a la sooroo la. Bari Dawuda ka jenke a ye le, niŋ Sawulu ye sooroo fayi bumbaloo bala. Wo suutoo le Dawuda kanata.
11 Sawulu ye kewolu kii Dawuda la buŋo to, ka taa a juubee, fo soomandaa ì si a faa. Bari Dawuda la musoo Mikali ye a dandalaa le ko, “Niŋ i maŋ bori i niyo la bii suutoo, saama ì be i faa la le.” 12 Bituŋ Mikali ye Dawuda sawundi niŋ palanteeroo la, a borita, a naata kana. 13 Wo to le Mikali ye jalaŋo taa, a ye a landi laaraŋo kaŋ, a ye a biti niŋ dendikoo la, bituŋ a ye baatiyo doo ke a kuŋo to. 14 Kabiriŋ Sawulu ye kewolu kii ka taa Dawuda muta, Mikali ko, “A saasaata le.” 15 Wo to le Sawulu ye kewolu murundi ka taa Dawuda juubee, aduŋ a ko ì ye le ko, “Ali a sika naŋ a la laaraŋo kaŋ, ali ye a samba n ye naŋ, fo n si a faa.” 16 Bari kabiriŋ ì dunta, ì ye jalaŋo le tara laaraŋo kaŋ, aduŋ a kuŋo bala baatiyo doo le tarata jee. 17 Sawulu ye Mikali ñininkaa ko, “Muŋ ne ye a tinna, i ye n neenee, ka n jawoo bula, a ye bori, a ye taa?” Mikali ye a jaabi ko, “A ko, a be m faa la le, niŋ m maŋ a maakoyi a ye kana.”
Dawuda borita ka taa Samuweli yaa
18 Kabiriŋ Dawuda kanata, a taata Samuweli le yaa Rama, ka taa kuwolu bee seyinkaŋ, Sawulu ye mennu ke a la. Bituŋ Dawuda niŋ Samuweli taata Nayoti, ì sabatita jee. 19 Ì ye a fo Sawulu ye le ko, “Dawuda be Nayoti le Rama saatewo kono.” 20 Bituŋ a ye kewolu kii ka taa a muta. Ì ye annabiyomu jamaa je, ì be Alla batoo la ko moolu mennu te ì faŋ bulu, aduŋ Samuweli le mu ì la ñaatonkoo ti. Bituŋ Yaawe la Nooroo jiita Sawulu la kewolu kaŋ, ì niŋ ì keta kiliŋo ti, ì be Alla batu kaŋ ko moolu mennu te ì faŋ bulu. 21 Kabiriŋ Sawulu ye ñiŋ moyi, a ye kiilaa doolu kii, aduŋ wolu fanaa ye a dati, ka Alla batu wo ñaa kiliŋo ñaama. A ye kiilaalu kii siiñaa sabanjaŋo, wolu fanaa ka tu wo kuu kiliŋo le ke la. 22 Bituŋ a faŋo ye i paree a taata Rama. Kabiriŋ a futata koloŋ baa to meŋ be Seku, a ye ñininkaaroo ke Samuweli niŋ Dawuda be daameŋ. Ì ko a ye ko, “Ì be Nayoti le Rama saatewo to.” 23 Kabiriŋ a be taa kaŋ jee, Alla la Nooroo jiita ate fanaa kaŋ, a ye Alla batu ko moo meŋ te a faŋ bulu fo Nayoti. 24 A ye a la duŋ feŋolu bondi le, a boyita Samuweli ñaatiliŋo la. Wo luŋo suutoo niŋ tiloo a kenseŋo le tuta jee. Ñiŋ naata ke moolu daakumoo ti ka a fo ko, “Fo Sawulu fanaa be annabiyomoolu kono le baŋ?”